Tieto čítame

Dnes píše Pero Le Kvet.

Tak Murakami opäť tú Nobelovu cenu za literatúru nezískal. Tento rok ju dostal maďarský prozaik László Krasznahorkai. Stal sa tak po Imre Kertészovi druhým maďarským spisovateľom, ktorý získal toto významné literárne ocenenie.

Poznáme aj víťaza Ceny Anasoft litera. Tento rok ju získala Alexandra Salmela za knihu 56, či? Ak ste tento cyklus žánrovo rôznorodých krátkych próz, ktorý je zjednotený postavou rozprávačky, ešte nečítali, mali by ste tak urobiť.

Ja som v poslednom čase opäť čítal knihy poviedok: Klimáčka, Kolbasa, Borkovca, Buzattiho a Cabrera Infanteho. 

Nová poviedková zbierka Viliama Klimáčka ma veľmi pobavila. Klimáček tentokrát zameral svoju pozornosť na slovenské dejiny od roku 1855. V tematicky aj žánrovo rôznorodých príbehoch nechal účinkovať nielen veľmi známe osobnosti, ale aj úplne bizarné postavičky. Klimáček pre svojich protagonistov pripravil netypické a nezvyčajné situácie, ktoré sa takmer vždy skončili originálnymi a vtipnými pointami.

Klimáček dokázal, že ak má autor prehľad o detailoch života historických osobností, bujnú predstavivosť a zamyslí sa nad tým, aké by to bolo, keby..., výsledkom môžu byť veľmi zábavné príbehy z alternatívnych dejín Slovenska.

Už názov knihy mi jasne napovedal, že to nebude čítanie o šťastných a veselých ľuďoch, ktorým vychádza takmer všetko, na čo siahnu. Práve naopak. Kolbas vo svojej knihe píše o ľuďoch, ktorí žijú zo dňa na deň, tápajú, nevedia, čo so svojím životom a neustále sa svojím konaním a správaním dostávajú do rôznych bizarných situácií, čo má za následok jednu premárnenú príležitosť za druhou.

Kolbas vo svojich poviedkach vecne opisuje dedinské prostredie, ktoré dôverne pozná. Je to prostredie, kde vládne beznádej, alkohol, agresivita, hlúposť, chudoba, rozklad, temnota a smrť. Karol Kolbas napísal poviedky, ktoré ponúkajú pomerne temný obraz súčasného slovenského vidieka.

Aj vo svojej najnovšej zbierke próz Petr Borkovec potvrdzuje, že dokáže napísať štylisticky dokonalé texty. Jeho vety je radosť čítať. Navyše je presný pozorovateľ, ktorý dokáže zachytiť širokú škálu pôsobivých detailov aj emócií, bez ohľadu na to, o čom píše. Jeho nové prózy sú pôsobivé impresie plné metafor blížiace sa k poézii.

Z väčšiny próz je cítiť melanchólia a smútok, pretože Borkovec píše najmä o bolesti, úzkosti, rozklade a smrti, napriek tomu je čítanie Borkovcových textov výnimočným zážitkom.

Dina Buzzatiho inšpirovali surrealisti, Sartre, Camus aj Kafka. Najviac to je cítiť v jeho poviedkach, ktoré sú tematicky i žánrovo pomerne pestré. Niektoré sú fantastické, niektoré sú melancholické, niektoré sú absurdné, niektoré sú filozofické, niektoré majú snovú atmosféru, niektoré sú plné napätia a väčšina z nich sa končí prekvapujúcou pointou. Buzzati bol autorom, ktorého treba čítať aj dnes, pretože jeho poviedky sú nadčasové a veľmi trefne a s humorom popisujú ako sa veci majú. 

Kubánsky spisovateľ Guillermo Cabrera Infante v tejto knihe ponúka 101 krátkych textov, ktoré vypovedajú o rôznych dejinných udalostiach, ktoré sa odohrali na Kube  od počiatku do 60-tych rokov 20. storočia. Sú to rôzne fragmenty viac či menej známych epizód z kubánskej histórie alebo príbehov ilustrujúcich určitú dobu. Cabrera Infante sa zameral najmä na absurdné a tragické momenty kubánskych dejín. Jeho príbehy sú preto plné grotesknej irónie a smútku, násilie je všadeprítomné a smrť čaká za každým rohom. Zaujímavé je, že Cabrera Infante v textoch neuvádza žiadne mená postáv, miest ani udalostí, takže čitateľ môže byť dezorientovaný. Napriek tomu sú tieto fragmenty z dejín Kuby štylisticky pestrou mozaikou, ktorá dokáže upútať pozornosť čitateľa.

Túto knihu som čítal pred 15-timi rokmi, keď vyšla v českom preklade. Vďaka tejto knihe sa dozviete všetko, čo ste o Hendrixovi nevedeli. Cross si dal záležať a vyspovedal mnoho ľudí, ktorí Hendrixa osobne poznali, pričom mnohí z nich o ňom verejne ešte nehovorili. Taktiež preštudoval fúru nevydaných dokumentov a súkromných listov, ktoré mu pomohli zostaviť úchvatnú biografiu jedného z najvýznamnejších gitaristov rockovej histórie.

Pero Le Kvet