Tieto čítame

Dnes píše Veronika Michalová, Kristína Žilinčárová, Tamara Leontiev, Tomáš Weiss a Kubo Kratochvíl. Píšeme vám o knihách z literatúry faktu, ktoré nás tento rok oslovili a začítali sme sa do nich. Nech sa páči.

Nečítam literatúru faktu, som čitateka príbehov. No predsalen bolo zopár kníh, ktoré ma zaujali. Napíšem o dvoch a rovno sa priznám, že ani jednu som ešte nedočítala ale snáď to raz dám! Prvou je kniha  Moji lidé z vydavateľstva Kher. Je to kniha príbehov, lenže naozajstných. Nádherne graficky i polygraficky spracovaná publikácia je ako listovanie rodinným albumom so starými rodičmi, ktorí k fotkám rozprávajú príbehy. A ja som sa, napríklad, dozvedela kto sú to Sinti.
 

Druhá kniha je úplne iná. Dostala som ju od jej autora po prednáške, na ktorej som bola. Je to kniha Pavla Hošeka Sloužím tajnému ohni a rozpráva o diele J.R.R. Tolkiena a jeho prepojení s kresťanstvom spôsobom fascinujúcim a dostatočne príbehovým na to aby som ho mohla čítať. A zároveň mám chuť si prečítať Tolkienovo dielo znova. Raz na to snáď budem mať čas, lebo vďaka jeho synovi Christopherovi a vydavateľstvu Argo stále znova vychádzajú aj menej známe súčasti jeho torby, čo ma veľmi teší.

Spomeniem štyri knihy, ktoré mi tento rok zapadali do premýšľaní o životných témach. Prvou sú najbližší z blízkych a ich dôležitosť v prežtí v roztrasenej dobe, druhou je krehkosť veľkého sveta, treťou je priateľstvo a pevné postoje. štvrtou je krajina, ktorej sa dá dotknúť.
 

„Copak je život nějaká soutěž?“, otázka Olgy Havlovej, na ktorú si jednej z najkrajších kníh, aké som tento rok čítal spomína Petruška Šustrová. Je to otázka presná a je zároveň odpoveďou na život Petrušky Šustrovej aj ponukou, ako sa postaviť k súčasnosti: „Doba sice byla ohavná, ale v přátelském okruhu si jí člověk nemusel moc všímat, a hlavně se jí nemusel přizpůsobovat. Chtělo to jen zříci se výhod, za které by člověk musel režimu poklonkovat a nemohl by si zachovat svobodu.“ Nahoře nad mraky září slunce vždycky
 

Oceán mimo zákon – drsné reportáže o živote na lodiach a o plienení oceánov. Rázne a odvážne aktivistické posádky proti surovým rybárom, obsadenie opustených plošín a vlastné zákony, ťažké kovové siete vytrhávajúce z dna všetko živé, nebezpečné úteky z nehostinného prostredia v útrobách tankerov. Vlajky-nevlajky, zdá sa, že na väčšine zemegule neplatia zákony.

O priateľstve píše Simon Weil v knihe, ktorá dostala názov Očekávaní boha. Časť o priateľstve začne byť zaujímavá po vete: „Osobní preference pro určitou lidskou bytost může mít dvojí povahu: buď ve druhém hledáme nějaké dobro, nebo ho potřebujeme.“ Zastavil som sa pri nej – veď na to tie knihy sú – a premýšľal som nad vzťahmi, ktoré žijem, ktoré som žil. 

Niekedy sa pozastavím, keď prekračujem kamenné valy v hlbokých lesoch, zarastené machom a papraďou, ktoré boli kedysi stenami domov. Premýšľam nad ovocnými stromami, ktorých ovocie muselo rásť na dosah z gánkov. Hľadám zaniknuté lesné cesty a ich križovatky. Aj preto sa mi páči kniha Trojmezník v Novohradských horách od Josefa Kroutvora. 

PS: Musím mimo témy spomenúť aj knihu Když nám bylo míň z beletristickej strany pultu. Keď sme písali newsletter minulý týždeň, tak som o tej knihe ešte nič nevedel. Je to pre mňa jedna z kníh roka. Napísaná ultrasúčasným jazykom. Strohý opis a surovej skutočnosti. Dieťa chorvátskych imigrantov v Nórsku. Týpeček to napísal pred dvadsiatkou. Na ulici drogy, zbrane a násilie, doma babička a teplé jedlo. Niečo tak priame, čerstvé (a tak dobre preložené), som už dávno nečítal. 

Môj výber začína predvídateľne, jednou z najdôležitejších kníh tohto roka bola pre mňa Autobiografia chobotnice. Zvláštna špekulatívna fikcia si predstavuje ako by asi vyzerali vedy, ktoré by zvieratám priznávali plnú schopnosť reči. Napr. wombatie kockaté výkaly sa v tejto knihe interpretujú ako stavebný materiál wombatej teroarchitektúry. 

Potom som sa veľmi potešila, že tento rok po dlhom čase znovu vyšla objemná literárna teória Mimesis od Ericha Auerbacha. Keby nebola povinným čítaním v mojom odbore na vysokej, zrejme by som ju nečítala, som však rada, že som sa ňou v prvom ročníku prehrýzla. Dôkladne a citlivo analyzuje dejiny európskej literatúry - jednoznačne zo mňa urobila vnímavejšiu čitateľku. 

Posledná kniha Davida Graebera Pirate Enlightement, or the Real Libertalia relativizuje pôvod osvietenstva a je tak pekne graeberovsky heretická, aj keď nepatrí k jeho najlepším knihám. To mi pripomína, že pred pár týždňami vyšla antológia Graeberových starších textov The Ultimate Hidden Truth of the World.

Odporúčam ešte knihu, ktorú som len nedávno rozčítala - titul Bílí, ale ne tak docela analyzuje rasizmus a neznášanlivosť vnútri krajín V4, ale aj voči krajinám V4. Zaoberá sa našou aktuálnou politickou situáciou v širšom kontexte, čo je minimálne pre mňa upokojujúce. 

Na záver chcem dať do pozornosti knihu Na této zemi je pro co žít. K nám do kníhkupectva prišla len pred chvíľou - počas toho ako píšem tento text ju naceňuje kolegyňa. Voľné pokračovanie knihy Jestli mám zemřít, ať je to příběh sa opäť zaoberá izraelskou vojnou voči Palestíne. Som na ňu zvedavá.

Krystyna Wanatowiczová: Nezval. Básník a syn. Ano, ano, tohle je biografie o jednom z nejznámějších českých moderních básníků - Edison, Básně noci, Praha s prsty deště, Valerie a týden divů... Jenže je tu také doba po roce 1945. Tenhle slovem políbený komunista se bohužel chtěl mít vždycky hlavně dobře. A tak se neštítil krvelačných soudruhů a psal pro ně idiotské budovatelské veršovánky. A ano - nebyl to komunismus, který vedl Nezvala mezi bolševiky. Byly to peníze a výhody. Smutné, ale poučné počtení. Umělec a totalita. Umělec a moc, která jiné umělce drží z ideových důvodů v koncentrácích. A pak je tu příběh Nezvalova potomka. Těžké břímě, které syn Robert nedokázal unést. Poctivá a odpracovaná kniha.

U nás doma faktografiu číta najmä polovička, takže som sa obrátila na pomoc k nemu a povedal, že: z Absyntoviek určite Sto pod nulou, momentalne nadšene dočítal Utópiu v Leninovej záhrade, veľmi si užil čítanie Hudby srdce a nadšene sa vyjadruje o rozčítanej Kruhovej obrane, ktorá je vraj fantasticky aktuálna, výborne sformulovaná a dá sa dávkovať celoročne ako bonboniéra.