Tieto čítame

Dnes píše Veronika Michalová.

Vychádza veľa kníh. No málo je takých, čo sú naozaj dobré. Teda, málo je tých, ktoré so mnou naozaj zarezonujú, kde sa prepojí forma, téma a obsah v akejsi synergii. Knihy, ktoré ma prinútia nosiť ich v hlave a radostne odporúčať ďalej. Dopredu priznávam, že neviem napísať newsletter plný takýchto kníh. No pár ich bolo a doplním ich o také, čo som prečítala a boli oukej - zaujali témou, či príbehom.

Podarilo sa mi tiež spraviť si čitateľský čistý stôl pred sezónou nových kníh - bola som chorá a tak som stihla dočítať niekoľko z tých rozčítaných. A keďže choroba prišla hneď po festivale Tabook, nedočítala som len rozčítané, ale aj úlovky od rôznych malých českých vydavateľstiev, ktoré som si z Tábora priniesla. 

Dlhšie som sa chystala na, vraj najlepšiu, knihu autora Ewalda Arenza, Staré odrůdy. A je skvelé, keď sa človek teší na nejakú knihu a tie očakávania sa naplnia! Takže, Staré odrůdy skutočne odporúčam. Kniha so silným príbehom o nových šanciach, ktoré prídu často nečakane - v nečakaný čas a v nečakanom človeku. Je to kniha pre mládež i stárež, pre ženy i mužov. Nečakané priateľstvo dievčaťa utekajúceho od nenaplniteľných očakávaní a zranení a ženy, ktorá sa snaží zabudnúť na minulosť a žiť zo dňa na deň, ktoré ich obe nakoniec zachráni. Lebo zabudnutie ani útek nie sú riešením. Teším sa, že pred sebou mám ešte najnovšiu knihu Ewalda Arenza Dva životy. Je dobré môcť sa tešiť na knihy od obľúbených autorov a autoriek!

Na Tabooku som si kúpila knihu, po ktorej som pokukovala už dlhšie: Vyprávění od Ursuly le Guinovej. Už som písala o jej knihách o Zememoriach, ktoré ma očarili a som veľmi šťastná, že toto leto ich (na druhý pokus), prečítala aj moja dcéra. Vyprávění je sci-fi kniha, no vôbec sa toho netreba báť. Je to hlavne kniha o pamäti, mýtoch, kultúre, viere. A o tom, čo stojí za to zachovať a za akú cenu. Je o planéte, ktorá prešla veľkým technologickým pokrokom a kam je vyslaná jedna žena z Terry (Zeme)- planéty, ktorou sa tento technologický pokrok inšpiroval. No kvôli neustálemu rastu bola potlačená pôvodná kultúra a úlohou tejto historičky je pokúsiť sa ju, poza chrbát vládnuceho režimu, objaviť a zdokumentovať. Je to kniha o sile príbehov - kníh, rozprávok, legiend. A o tom, že bez minulosti nemôže byť budúcnosť. Veľmi nadčasová záležitosť. Teším sa na ďalšie knihy od tejto skvelej autorky. Chystám sa na Svět je les, les je svět aj Levou ruku temnoty. A opäť som rada, že sa môžem tešiť.

Sľúbila som si, že sa pokúsim prečítať všetky knihy v desiatke Anasoft Litera (z ktorej sa medzičasom stala päťka). Úprimne, asi to nestihnem, ale väčšinu som dala:) Naposledy som prečítala knihu Vandy Rozenbergovej Mágovia vedia viac. Z rôznych strán som počula, že je to veľmi drsná a ťažká kniha. Mne až taká neprišla, i keď jasné, nie je to ľahká kniha, keďže to nie je ľahká téma. Je to príbeh dievčaťa, ktoré vyrastá v detskom domove v 80tych rokoch. Je to príbeh toho, ako sa tam dostala, ako tam prežívala priateľstvá, sklamania, akých stretla ľudí, ktorí nikdy nie sú čiernobieli. A napokon je to príbeh o príchode slobody, ktorá ale deckám z domova prinesie skôr chaos a nakoniec jednu veľkú ranu v podobe strateného kamaráta. Som veľmi rada, že tému detských domovov niekto v slovenskej literatúre spracoval. Kniha sa číta skvelo, veď napokon, Vanda Rozenbergová je skúsená autorka, no nie je to jej najlepšia kniha a čosi mi v nej škrípalo. Napokon, myslí si to asi aj porota, keďže kniha sa do užšieho výberu, päťky, neprepracovala. No stála za prečítanie a rada sa porozprávam s vami, čo ste ju čítali tiež :)

Na Tabooku som s veľkým nadšením zistila, že vyšlo pokračovanie knihy, ktorá ma minulý rok ohúrila Černý motýl fínskej maliarky a aktivistky Kiby Lumberg. Druhý diel trojdielneho životopisu tejto zaujímavej ženy sa volá Potrhaná křídla a v podstate tiež hovorí o živote v detskom domove. Lenže po prvé vo Fínsku a po druhé sa tam Memesa, hlavná hrdinka, ocitá dobrovoľne - nájde tam útočisko pred svojou rodinou a komunitou Rómov, kde by musela žiť podľa zvykov, znášať násilie a ponižovanie od mužov, byť poslušnou ženou i keď je ešte dievčaťom. Memesa objavuje svoje nadanie, život mimo rómskej komunity, kam ale cíti, že nepatrí nielen preto, že je biela, či preto, že sa jej páčia ženy, ale aj preto, lebo odmieta otupovať svoju myseľ drogami, ktoré sú v partii mladých témou číslo jeden. Veľmi zaujímavý príbeh opäť v nádhernom grafickom spracovaní (Horváth a Čumlivski) vychádza vďaka neúnavnej práci vydavateľstva Kher.

Žofia (12r) si z Tabooku doniesla knihu Felikracie- dobrodružné scifi, kde svet ovládli mimozemšťania, čo vyzerajú ako obrie kobylky a majú ľudí len ako domácich miláčikov a smrteľnú alergiu na mačky je vtipná, napínavá a čítavá kniha nielen pre mládež, ktorá nás napríklad donúti zamyslieť sa, ako sa správame k našim psom, mačkám, škrečkom, no i k sebe navzájom a planéte. Odporúčame!

Ešte krátko, čo som prečítala. Oheň, tretí príbeh cyklu Živly o sexuálnom násilí od Johna Boyna. Pre mňa zatiaľ najdrsnejší. Napriek tomu túto sériu odporúčam, snaží sa hľadieť pred i za oponu a v niečom porozumieť. Varujem ale, je to fakt brutálne, prečítané za pár hodín, no chcelo to potom hodinovú prechádzku na rozdýchanie. Položivoty od Susanne Gregor. Opäť téma, ktorá som veľmi rada, že dostala hlas- slovenské opatrovateľky v Rakúsku a šialenosť tohoto konceptu, kedy žena necháva svoju rodinu aby za peniaze mohla opatrovať inú rodinu dovedená do extrému. Poslední úkol Mabel Beaumontové je feelgood kniha o druhej šanci a kompromisoch, v ktorých vieme fungovať aj celý život, no občas nestoja za to. Či? A nakoniec moja obľúbená Elizabeth Strout a jej skvelá kniha Povedz mi všetko kde sa stretne Olive Kitteridge a Lucy Barton a rieši sa neopätovaná láska a iné katastrofy. 

A čo ma zaujalo na pulte? Novinky od Inaque, najmä eseje Rozchod(y) o tom, čo s nami robia rôzne náhle ukončené vzťahy (nielen milostné) a román Western od autorky Marie Pourchet, ktorej Oheň bol super. Zaujal ma aj román, ktorý nakoniec bude od zajtra aj našou knihou mesiaca (hurá!) Kôň. No a samozrejme naša (teda Alenky Sabuchovej) nová kniha Volajte ma Mandy, ktorú som už začala čítať a veľmi sa z nej teším! A guilty pleasure- vyjde nový Zaklínač, tak to tiež neodolám (aj keď mám nulové očakávania)

Veronika Michalová