Tieto čítame

Dnes píše Pero Le Kvet.

V poslednom čase ma zaujali 2 debutové knihy mladých autoriek. Vychutnal som si psychologický príbeh od mojej obľúbenej autorky, ktorý napísala pred 20 rokmi. Prečítal som si posledné básne beatnika Gregoryho Corsa, ktoré vyšli 20 rokov po jeho smrti. A napokon som sa nechal Danom Bártom uniesť do rôznych kútov sveta.

Delphine de Vigan je moja obľúbená autorka a jej knihy si vždy rád s potešením prečítam. Román Jednoho prosincového večera vydala v roku 2006, ale prekladu do češtiny sme sa dočkali až tohto roku. Tento útly román je psychologickým ponorom do duše a mysle muža, ktorý sa pokúša vyrovnať nielen sám so sebou, ale aj so vzťahmi, ktoré si v živote vytvoril. Týmto mužom je ženatý 40-ročný Matthieu, otec dvoch detí, ktorý sa vďaka svojmu debutovému románu stal slávnym spisovateľom.

Jedného dňa objaví medzi listami od čitateľov jeden od svojej dávnej lásky, o 15 rokov mladšej Sáry, s ktorou prežil vášnivý románik ešte predtým, než sa oženil. Tieto listy sú nádherne vášnivé a erotické, čo spôsobí, že Matthieu podľahne túžbe a svojej fantázii. Následne začne prehodnocovať nielen minulosť, ale aj prítomnosť.

V románe autorka premyslene strieda introspektívne pasáže s vášnivými listami, ktoré Sára posiela Matthieuovi, čím majstrovsky zvyšuje napätie a posúva príbeh vpred. Tento brilatne napísaný príbeh bez výrazného deja o hľadaní, túžbe, vášni a pochybnostiach je plný emócií, ktoré si hravo dokážu získať každého čitateľa.

Dánská autorka Tine Høeg ponúka vo svojom debutovom románe portrét začínajúcej učiteľky, ktorá je na začiatku cesty k dospelosti. Jej myslenie, správanie a konanie je bližšie k študentom, ktorých učí, než ku kolegom učiteľom. Mladá žena si život navyše komplikuje vášnivým vzťahom so ženatým mužom, s ktorým sa zoznámila vo vlaku. Okamihy šťastia sa striedajú s utrpením, bolesťou, zradou a nepochpením.

Tento originálne napísaný román poetickou formou je miestami drsný a surový, ale nechýba mu ani humor. Autorke sa presvedčivo podarilo zachytiť neistoty začínajúcej dospelosti, ktorú sprevádzajú pocity osamelosti aj nechuť zapadnúť do koľají konvenčného života. 

Tento pozoruhodný prozaický debut mladej publicistky a učiteľky som si prečítal s ročným oneskorením. A musím hneď na úvod priznať, že ma prekvapil. Takú „šialenosť“ som teda nečakal. Kniha sa začína prológom, v ktorom sú uvedené základné informácie o siridine, fiktívnej haluconogénnej droge, ktorú obsahuje modré mäso jedného z bežných druhov papagájov. Táto droga vyvoláva u konzumentov agresivitu, ktorú uvoľňujú násilím. Príbeh sa odohráva v štyroch časových rovinách:

2014-2019-2023-2031. 

Hlavnou protagonistkou je bezmenná rozprávačka, ktorá opisuje svoj život, svoje dospievanie, svoje milostné aj bežné vzťahy a taktiež venuje pozornosť všetkému, čo sa deje okolo nej. Popisuje brutálne pouličné bitky pražských gangov, prevažne ironicky komentuje myslenie a konanie svojich rovesníkov, pozoruje zložité medziľudské vzťahy a popri tom rozpráva neuveriteľné príbehy.

Jej rozprávanie je útržkovité, nesúvislé, nelogické, miestami až chaotické, čo uberá na kompaktnosti celku. Ale možno to bol autorkin zámer. Aj keď sa dá autorke mnoho vecí vytknúť, jej debut je osviežujúci, živelný, energický a rozhodne stojí za prečítanie.

Gregory Corso zomrel v roku 2001 na rakovinu prostaty. Až v roku 2022 vyšiel pod názvom The Gold Dot súbor jeho posledných básní, ktoré napísal v rokoch 1997 až 2000. Tento súbor editovali Raymond Foye a George Scrivani.

Posledné básne Gregoryho Corsa sú iné, než tie, ktoré písal predtým, čo je pochopiteľné vzhľadom na jeho chorobu a blížiacu sa smrť. Ubudol v nich humor a irónia, prevláda vážnejší a hlbší tón, Corso sa v nich zaoberal témami osobnej histórie, bilancoval vlastný život, zaoberal sa svojou bezprostrednou smrteľnosťou, spomínal na svojich priateľov, rozjímal aj o vesmíre a prírode...

Zlatá tečka je Corsova dôstojná básnická rozlúčka.

Zrejme sa to dalo čakať, že sa Dan Bárta o svoje cestovateľské zážitky podelí nielen s poslucháčmi Českého rozhlasu Vltava, ale aj s čitateľmi. Některé nevinnosti světa nie je klasický cestopis, je to skôr výber spomienok na cestovateľské zážitky, ktoré ponúkajú obraz sveta ako ho originálnym spôsobom počas troch dekád zachytil Dan Bárta. 

Zvláštne zážitky z ciest skombinoval s pozorovaním prírody a ľudových zvykov. Zachytil zvláštne aj celkom obyčajné prchavé momenty, ktoré sa podieľajú na vytváraní nevinného sveta. Bártov poeticko-ironický štýl navyše umocňuje celkový zážitok s čítania. 

Pero Le Kvet