Keď mal desať rokov, otec mu priniesol čiernobiely obrázok Poslednej večere, a to mu zmenilo život. Akademický maliar Stano Lajda zo Žiliny je odvtedy spätý s dielom Leonarda da Vinciho a oprávnene si vyslúžil aj meno „Slovenský Leonardo“. Patrí k vášnivým zberateľom kópií Leonardovej Poslednej večere a tento, podľa jeho názoru „najkopírovanejší umelecký artefakt“, zbiera už vyše 50 rokov. Už v detstve zistil, že z veľkolepej maľby Poslednej večere majstra Leonarda sa zachovalo len 40 percent.
 

„Až 60 percent veľkolepej maľby. Gestá, nohy, celé tváre. Každý sa ma pýta, či som si tých 60 percent povymýšľal. Nie. Ich hľadaním som strávil takmer celý život," povedal v rozhovore Stano Lajda.
 

Celoživotné skúmanie jeho Poslednej večere – praktické aj teoretické – ho priviedlo k vytvoreniu vernej rekonštrukcie tohto diela. Predstavil ho pri príležitosti 500. výročia úmrtia renesančného génia Leonarda da Vinci. Obraz bol vystavený a hĺbkové štúdium da Vinciho diela pretavil Lajda aj do knihy, ktorá rozpráva príbeh tohto ikonického diela. Kniha s názvom Posledná večera Leonarda z Vinci vyšla v apríli roku 2019 vo vydavateľstve Artforum a stala sa knihou roka. Po čitateľskom úspechu a získaní viacerých ocenení ostala vypredaná. S jej dotlačou prichádza vydavateľstvo Artforum v júni 2025.

Určená je nielen milovníkom umenia, fanúšikom renesančného človeka a umelca da Vinciho, ale aj študentom umenia a odbornej verejnosti.

„Kniha si nerobí nárok zaradiť sa medzi vedeckú literatúru. Snažil som sa v nej opísať život a tvorbu jedného z najslávnejších predstaviteľov talianskej renesancie, ako aj ľudstva vôbec – Leonarda da Vinciho – a jeho dobu. Ústredným zámerom knihy je vznik, osud a podrobný́ rozbor jeho najslávnejšieho diela, Poslednej večere. Mojím zámerom bolo skĺbiť pútavé faktografické dielo s rozprávaním, ktoré vychádza z doložených informácií a udalostí alebo reaguje na jednotlivé kľúčové miesta. Za dôležité považujem podrobné vysvetlenie symboliky diela, perspektívy, predmetov, postáv a ich gestikulácie. Opieram sa z veľkej časti o vlastné dlhoročné skúmanie diela, ktoré dokumentuje materiál v obrazovej prílohe. Hotový text som sa pre prehľadnosť rozhodol rozdeliť do dvoch samostatných častí: prvá sa zaoberá Leonardovým životom a tvorbou, historickými udalosťami, vznikom a pohnutým osudom Poslednej večere až po súčasnosť. Druhá časť je zameraná prevažne na podrobný umelecko-historický popis diela a jeho ikonografický rozmer.  Kniha je doplnená obrazovým spracovaním mojej rekonštrukcie Poslednej večere a lunet nad ňou, ktorú som dokončil zároveň s touto knihou.“

Narodil sa 17. júla 1959 v Žiline. Po absolvovaní bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení  na Katedre reštaurovania nastúpil ako reštaurátor v Považskej galérii v Žiline. V rokoch 1990 – 2009 sa živil ako umelec v slobodnom povolaní.  Ako výtvarník sa venuje voľnej tvorbe, portrétom, krajinomaľbe, knižnej ilustrácii, reštaurovaniu maľby. Neusiluje sa priradiť k žiadnemu konkrétnemu prúdu a vytrvalo sa venuje figurálnej maľbe. Stojí na pomyselnej hranici figurálneho realizmu a surrealizmu či fantaskného umenia. 

Trvalou inšpiráciou pre jeho profesijný i osobný život je dielo a život Leonarda da Vinci, najmä jeho Posledná večera. Rekonštrukcii tohto ikonického obrazu a napísaniu tejto knihy venoval v ostatných desiatich rokoch veľa času. 

Jeho tvorbu dlhé roky sprevádza fascinácia dielom velikánov dejín výtvarného umenia, najmä však odkazom geniálneho Leonarda da Vinci. Celoživotné skúmanie jeho Poslednej večere – praktické aj teoretické – ho priviedlo k vytvoreniu vernej rekonštrukcie tohoto diela. 

Z originálnej maľby Poslednej večere od renesančného génia Leonarda da Vinci sa zachovalo iba 40%. Stano Lajda v roku 2008 začal tvoriť vedeckú rekonštrukciu tohto obrazu v mierke 2,5 x zmenšenej. Konečná šírka obrazu je 3,5 metra, dokončil ju pri 500-stom výročí Leonardovej smrti v roku 2019.

O Lajdovom výnimočnom počine vznikol dokumentárny film Posledná večera koprodukovaný RTVS (2024). V roku 2020 získal Cenu Fra Angelica, ktoré udeľuje Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru popredným osobnostiam.

Žije a tvorí v Žiline.