Tieto čítame

Dnes píše Kristína Žilinčárová.

V priestore V4 prevažuje názor, že na kolonializme sme neboli nijako účastní, alebo vyťahujeme ruskú kartu - to my sme boli tí utláčaní. Nie je to však celkom pravda a aj v našom geopolitickom bloku je dosť priestoru na dekolonizáciu. Nedávno som dočítala tenkú knižku Nedostižné portréty Gutty/Impossible portraits of Gutta z vydavateľstva Display. 

Ide o výstup umeleckého výskumu, zameraného na príbeh Gutty, (pravdepodobne) jorubskej ženy. Jej kostra bola (a myslím, že stále je) exponát v Hrdličkovom muzeu člověka v Prahe, kde na ňu náhodou narazil autor knihy Ludomir Franczak. Jeho počiatočný záujem prerástol do profesnej obsesie a niekoľkoročného multimodálneho umeleckého výskumu. Koncom 19. storočia bola Gutta za nejasných okolností privezená do Európy, kde ju Európania navliekli do urážlivo nepresnej napodobeniny tradičného odevu a naučili ju bojovať a performovať pre európske publikum akože autentické bojové techniky “dahomejských Amazoniek”. Ako súčasť skupiny Gutta cestovala po Európe niekoľko rokov, až kým v Prahe nezomrela na týfus. Tu ju pochovali za múrmi cintorína, o dva roky neskôr exhumovali a jej kosti následne umiestnili do múzea ako kuriozitu. Tak, ako ju chodili bieli ľudia očumovať za života, očumovali ju aj po smrti. 

Franczak sa zamýšľa najmä nad tým, ako reprezentovať Guttin príbeh bez ďalších nepatričných koloniálnych nánosov. Nie som si istá, či sa mu to podarilo - no ťažko povedať, sama som v tejto téme stále značne neobratná. 

Rozčítanú mám knihu Kouzlo smyslů od environmentálneho filozofa Davida Abrama, ktorá prvýkrat vyšla niekedy v 90. rokoch. Vo svojom odbore je to celkom kultová kniha - zaoberá sa fenomenológiou neľudskej, alebo slovami Abrama “viac-než-ľudskej” prírody. Aj keď s týmto Abramovým termínom nie som stopercentne stotožnená, myslím, že právom upozorňuje na to, že svet je oveľa komplexnejší než ľudské pôsobenie a je vlastne trápne, že ho napriek tomu vnímame tak úzkoprso.
 

Dostala som sa cez Abramovu počiatočnú obhajobu animizmu, cez intro do fenomenológie Husserla a Merleau-Pontyho, a teraz som v časti, kde interpretuje Platóna ako pôvodcu zla západnej kultúry (žartujem, ale nie tak celkom). Kažodpádne je to kniha pre ľudí, ktorí majú radi filozofiu a prírodu - čitateľstvu v tomto prieniku bude skutočne na osoh. Je tak akurát čítavá a tak akurát odborná, čo mám na knihách veľmi rada.

Dám vám ešte malý teaser na nové knihy, ktoré k nám prídu v horizonte jedného až dvoch týždňov. Naskladníme totiž viacero titulov z vydavateľstva Fakulty výtvarných umění VUT v Brně. Prevažne umelecké, umenovedné, či intersekcionálne publikácie poskytujú nevšedné perspektívy a vysokú úroveň knižnej grafiky. Som zvedavá najmä na Mraky / vrstvy / dimenze: Topologie a vnímání prostoru v 21. století , Mesto pre všetkých? Odkrývanie infraštruktúry segregácie a  Hledání šlapanické víry: společenství, rituály, paměť. Prvá je o mráčikoch (a filozofii nového materializmu), druhá o segregácií vo Veľkom Krtíši, a tretia o chryzantémach. 
 

Zatiaľ máme z FaVU aspoň dva tituly, ktoré vyšli v spolupráci s ďalšími vydavateľstvami (menovite Artmap a Utopia Libri): novinku Where Them Stray Dogs At: Liminal Thoughts on Balkanism, Gentrification, and Nostalgia o súčasnom Belehrade, balkánskej identite, a takzvanej jugonostalgií, a Neúplný atlas regenerace.

Kristína Žilinčárová
kníhkupkyňa bratislavského Artfora