Tieto čítame

Dnes píše Tamara Leontiev.

Tieto čítame píšem po BRaKu a mám chuť ich nazvať “Tieto by sme chceli čítať, lebo vyzerajú fantasticky”, napriek tomu, že popri návšteve Jean-Claude Mourlevata a predávaní kníh vydavateľstva Artforum na stánku som vlastne toho veľa nevidela a ešte menej zažila. Stihla som sa však prejsť a spraviť si chute, o niektoré sa podelím na záver.

Podarilo sa mi dočítať Divoké labute, fascinujúci príbeh troch generácii žien v Číne, ktorá v priebehu 20. storočia snáď nemala pokojného a mierumilovného momentu. Napriek mojej láske k hrubým knihám sa musím priznať, že s touto som sa trochu trápila. Neviem, či je to prekladom, alebo je taký aj originál, ale to, čo nazývame ľahkosťou pera, mi tu chýbalo. Napriek tomu dávam 4 hviezdy z 5, pretože o živote v komunistickej Číne som sa dozvedela asi všetko, vrátane bonusov o móde, účesoch a kozmetike. 

Popri labutiach som si zgustla na Anihilácii. Ak máte radi nekonvenčné a veľmi čudné sci-fi, toto je výborná voľba. Je to napínavé, veľmi vizuálne, veľmi literárne vybrúsené a veľmi, veľmi obskúrne. Už ma čaká dvojka, Autorita, teším sa, zreportujem.

Dočítala som aj Svět je les, les je svět a len sa mi opäť potvrdilo, čo už som zistila dávnejšie, že Ursula je mojou najnovšou literárnou láskou a mienim si od nej asi prečítať všetko. Lebo je skvelá, vtipná a jej knihy mi dávajú všetko, čo (momentálne) potrebujem.

S dieťaťom dva sme práve v trišvrtine Charlie a továreň na čokoládu, veľmi si užívam Dahlov politicky nekorektný humor. Tiež sa mi ohromne páči, ako sa moje iba trocha rozmaznané dieťa bohorovne a spravodlivo rozčuľuje nad extrémne rozmaznanými deťmi v knihe až tak, že v nej kypí spravodlivý hnev a pri každom smutnom osude postavy (zostáva už len Mike Telle) nezabudne spokojne dodať, že “tak jej/mu treba, zaslúžil/a si to!” Ak teda nemáte vybratú knihu za prežitie školského roka, toto je určite výborný vekovo a gendrovo univerzálny tip.

Rozčítanú mám Rieku, ktorá tečie naopak, novinku od Jeana-Clauda Mourlevata, ktorý po ceste do Bratislavy zabudol na letisku v Lyone notebook (snáď sa mu vráti), potom prišiel o hlas (ten priebežne nachádzal a strácal) a ešte aj stratil okuliare (tie našiel) a teraz putuje aj s manželkou autom na divoký východ Slovenska. Ak ho náhodou stretnete, buďte prosím naporúdzi, keby sa náhodou stratil aj on sám. (For the record - bol skvelý a všetky rozhovory, čo dal, budú skvelé tiež, zatiaľ za všetky aspoň ten od Moniky Kompaníkovej.) 

Polovička na BRaKu v stánku vydavateľstva Baobab neodolala staršiemu titulu Uvnitř a teda, musím povedať, že je to pecka, človek si to len tak otvorí a nevie to zatvoriť. Vedeli ste napríklad, že za evolúciu človeka môže pravdepodobne varenie?

Čo si idem hneď po výplate zaobstarať je júnová kniha mesiaca V Patagónii od Absyntu, na ktorú sa teším, odkedy som zistila, že sa chystá a ešte ani Posledného pustovníka nemám, takže win-win.

A ešte posledná vec: na BRaKu som síce nestihla skoro nič, ale zamilovať sa áno - do vydavateľstva Centrala. Už teraz si v duchu robím plán, v akom poradí tituly pôjdu. Začať plánujem s Carbonea a Silicius a potom sa uvidí.

Tamara Leontiev