Tieto čítame

Dnes píše Pero Le Kvet.

Musím sa priznať, že som mal dlhšie obdobie, kedy som žiadne knihy nečítal. Kvôli zdravotným problémom som ani nemohol. Ale toto obdobie našťastie už pominulo a tak sa môžem s vami podeliť o svoje dojmy z kníh, ktoré som nedávno prečítal. Priznávam, že to boli útle knižky, pretože som sa potreboval čitateľsky rozbehnúť. 

Michal Skalník je slovenský autor, ktorý sa pokúsil vydať svoj knižný debut na Slovensku, ale nepodarilo sa mu to. A tak oslovil českého prekladateľa Libora Dvořáka, aby mu poviedky preložil do češtiny, ktoré potom ponúkol vo vydavateľstve Host, kde napokon aj jeho debutová zvierka poviedok vyšla pod názvom Chudinkové.

Protagonistami Skalníkových poviedok sú najmä muži, ktorí si nevedia poradiť so svojím životom. Hoci sa snažia vyhrabať z problémov a prekonať rôzne životné nástrahy, nedarí sa im to. Svojím konaním problémy neriešia, skôr sa do nich ponárajú ešte hlbšie. Sú to proste chudáčikovia, ktorým nielenže chýba nadhľad, ale aj rozhodnosť a odvaha, preto sa točia v kruhu a od života dostávajú jednu facku za druhou. Tieto tragikomické poviedky sú napísané s veľkou dávkou sarkazmu a irónie, autorove nápady sú pomerne originálne a pointy nevšedné. Pri ich čítaní som sa celkom pobavil.

Pobavil som sa aj pri čítaní poviedok Mateja Feldbauera Túlať sa Tokiom. Sedem poviedok čitateľom ponúka rôzne pohľady na svet, v ktorom nie je jednoduché žiť, pretože náhody a iné temné sily v tomto svete ovládajú životy protagonistov priam fatálne. Vrcholom tejto knihy je titulná poviedka Túlať sa Tokiom. V tejto groteske plnej absurdít a nečakaných zvratov sa rozprávač rozhodne urobiť čokoľvek, aby konečne mohol po dlhých rokoch odovzdať svojmu starému kamarátovi veľmi dôležité posolstvo. Neváha pri tom absolvovať dlhú a strastiplnú cestu zo Sološnice až do Tokia.

Gyrdir Elíasson patrí medzi mojich obľúbených islandských spisovateľov. Jeho novela Smuteční pochod uzatvára voľnú trilógiu, ktorú tvoria novely Kniha od řeky Sandá a Okno na jih. Elíasson v tejto trilógii píše o umelcoch, ktorí sa rozhodli dobrovoľne v ústraní (obklopení prírodou) venovať tvorbe. Spoločným prvkom tejto trilógie je úporná snaha o tvorbu aj napriek prekážkam, ktoré musia umelci pri tvorivom procese prekonávať. Kým protagonistami prvých dvoch kníh boli maliar a spisovateľ, tentokrát je to hudobný skladateľ, ktorý utiekol od ľudí a nezmyselnej práce, aby si mohol zapisovať melódie, ktoré k nemu prichádzajú zo všetkých strán. Novela Smuteční pochod je popretkávaná úvahami o hudbe, o hudobných skladateľoch, o procese tvorby a pochopiteľne aj o zmysle života. Napriek tomu, že celková atmosféra knihy je melancholická, nechýba jej ani humor a irónia. Elíassonov minimalistický štýl je dokonalý, čo potvrdzuje aj táto novela.

Jan Unger je spevákom a textárom skupiny Zrní, ktorej som fanúšikom. Preto som bol zvedavý aj na jeho debutovú zbierku básní, ktorú vydal pod názvom Dneska na horu nevylezu, není to potřeba. Ungerova poézia je krehká, intímna, meditatívna, minimalistická a miestami aj ironická. Je výsledkom presného pozorovania okamihov, ktoré sú súčasťou našich životov, je pokusom o zachytenie paradoxov v rôznych situáciách, je výzvou k odvahe, je zachytením myšlienok , ktoré nám víria v hlave...

Na záver chcem ešte upozorniť na novú knihu Etgara Kereta Autokorekt, ktorej slovenský preklad vychádza 23. mája. Keďže som mal možnosť si tieto poviedky prečítať v predstihu, môžem vás uistiť, že sa máte na čo tešiť. Etgar Keret vo svojej novej knihe poviedok ponúka opäť príbehy plné absurdít, čierneho humoru, nečakaných zvratov a prekvapujúcich rozuzlení. Poviedky sú plné existenciálneho nepokoja, neistoty a nedorozumení. V mnohých prípadoch sú protagonisti poviedok konfrontovaní nielen s modernými technológiami, ale aj s vlastnými problémami a často sa ocitajú v bizarných situáciách. Podobne ako Kurt Vonnegut jr. aj Etgar Keret do svojich poviedok zakomponoval prvky sci-fi: mimozemšťanov, cestovanie v čase, manipuláciu s časom, paralelný vesmír a pod. A taktiež ako on, kladie aj naďalej veľký dôraz na ľudskosť. 

Pero Le Kvet