Tieto čítame

Dnes píše Veronika Michalová, Tamara Leontiev, Tomáš Weiss, Pero Le Kvet a Kubo Kratochvíl. Píšeme vám o detských knihách, ktoré nás tento rok oslovili a začítali sme sa do nich. Nech sa páči.

U nás doma je rozhodne knihou roka komiks Ester a jej zápisky o živote. Moja jedenásťročná dcéra ho čítala už aspoň štyrikrát. A všeobecne komiksy (zo starších Maus, z novších Young Hag a Súdruh disident – aj keď ten potešil skôr mamu, dieťa povedalo, že tomu nerozumie – skúsim opäť o rok:). Napríklad veľmi potešila aj nová séria Labky. A ešte Zmyslokomiks a Neurokomiks. A pod stromom asi skončia Lucasove vojny a Cesta domov, lebo Posledný jednorožec mal úspech – vrátil nás k spoločnému čítaniu. A mňa ešte zaujalo Tajomstvo hotela Grandšpajz (tak akurát dlhé kapitoly a pekné ilustrácie, napríklad na spoločné čítanie s menšími školákmi) a encyklopédia Veľká kniha čarovných tvorov, kde som sa konečne dozvedela, ako vyzerá napríklad chiméra. A samozrejme Jefferson robí, čo môže! Ja to nechápem, ako to ten Mourlevat robí, že píše tak dobré knihy.
 

Tento rok som pre dospelú seba objavila Vianočnú koledu. Roky som ju obchádzala, napriek tomu, že Dickensa inak veľmi môžem. Tento raz ma zlákali jemne gýčové ilustrácie od Lisy Aisato, ktoré sa mi veľmi páčia. Syn (13) tento rok vyjadril želanie sa začítať do knihy s rokom môjho narodenia, tak mu bude pod stromček dopriate, veď čoby nie, možno aj so zoologickým bonusom. Dcéra (skoro 8) už má nakúpené, podľa želania Polárnu žiaru 3, Sme hmyz a jej duchovné zvieratko Tigra. Ešte vraj nutne potrebuje Cestu domov, len ešte neviem, kedy sa k tomu dostaneme, keďže čítame Harryho. Za mna sú tohtoročné highlighty kníh pre 13+ určite Šerosvit a Krabat. 

V tomto roku ma najviac potešila kniha Margery Williamsovej Zamatový králik, ktorá patrí medzi klasiku v rámci literatúry pre deti a mládež. Podobne ako Malý princ alebo Alica v krajine zázrakov si aj Zamatový králik získal renomé vďaka svojej nadčasovosti, mnohovýznamovosti a metaforickosti. Zamatový králik je predovšetkým príbehom o vnútornom svete detí a rozvíjaní detskej imaginácie, no zaoberá sa aj otázkou ľudskej podstaty a existencie. Dôležitým posolstvom tohto príbehu je presvedčenie, že bez lásky a dobra nemá náš život žiadny zmysel.

Triinu Laan: Příhody kostlivce Johana. Mají to s náma naše děti nebo vnoučata těžké. Často jim cpeme knihy, co se líbí nám (jak jinak to ale máme dělat?) a nebo jim nabízíme něco, co nám přijde dostatečně art (takže jim máme kazit vkus nějakým disneylandem?). A nejlepší je, když k tomu přidáme jako bonus ještě nějaké vzdělávání. Ať si omladina užije! Ano, pořídit dítěti knihu z hospicového nakladatelství může vypadat až morbidně, ale kdo by odolal příběhům vysloužilé anatomické kostry, která je zachráněna před vyhozením na smetiště a zabydlí se u dědečka s babičkou. Vnoučata těžko mohla získat lepšího kamaráda!

Začali sme čítať Foglara. Hoši od Bobří řeky nás všetkých veľmi bavili, predstavivosť sa rozbiehala do divočiny, začali sme sa tešiť na leto. A pokračovali sme šlikovkami (to sú foglarovky pre súčastnosť). Z tohtoročných je krásna a skvelá Polévka pana Leprona a veľmi ma potešili dve nové knihy z vydavateľstva Monokel: Beno a Kým dopadne šálka. Nádherné knihy, ktoré stihli vyjsť ešte tento rok.